"Otázka nie je: Sú schopní myslieť? Ani: Sú schopní hovoriť? ale: Sú schopní trpieť?"

Informujeme ľudí o veciach, o ktorých v bežnej konverzácií nerozprávajú. Ale prečo? Netrápi ich to? Nezaujíma? Alebo neradi hovoria o krutej realite? Náš blog je tu preto aby ukázal svetu čo všetko kruté sa deje pričom mnohokrát o tom ani nevieme, a presvedčil ťa o tom, že
aj ty môžeš pomôcť!

♥ ...Until every cage is empty. Until every soul is free!... ♥

Březen 2010

Stále mám pocit, že je len niekde na dovolenke...

30. března 2010 v 20:34 | Lusi |  Naše pripomienky
... nechcem prijať skutočnosť. Ja neviem... možno keď to napíšem bude to už uzavreté. A možno práve toho sa najviac bojím. Ľudia, ktorí nemajú psíka si to ani nevedia predstaviť... a vlastne ani tí, ktorí ho nikdy nestratili... Ťažko sa mi o tom píše lebo si zas a zas na všetko spomínam... Niekto si môže pomyslieť, že preháňam ale you don´t even know... neviete čo pre mňa znamenal, neviete čo cítim... možno ma ľudia čo prišli o milujúce zvieratko vedia pochopiť ale iba pochopiť to je všetko... lebo nemôžu mať ani najmenšie potuchy čo cítim práve ja... Bolo to krásnych 7 rokov, na ktoré NIKDY nezabudnem a ani sa o to nebudem snažiť a vždy na ne budem spomínať s úsmevom na tvári. Bonko by nechcel aby som sa kvôli nemu trápila... len mi je strašne ľúto, že tu ešte ďaľších 7 rokov mohol byť a stále by som rada počula odopoveď na otázku: Prečo sa musel chudáčik tak strašne trápiť a pomaly, pravdepodobne aj s bolesťami umierať?!... S mamou sme ho v žiadnom prípade nechceli dať utratiť pretože bola šanca, že sa z toho dostane a to sme ju mali len tak zahodiť? Verili sme! Verili a dúfali do poslednej chvíľky... Bonko odišiel ale ja sa stále vraciam zo školy s pocitom, že keď otvorím dvere vrhne sa na mňa... Najhorší bol asi pohreb... to jeho malé telíčko... Žiadny psík ho už nikdy nenahradí... budú ďaľší, to určite (a nie jeden) ale nikto sa mu nevyrovná... Bojím sa, že žiadny iný psík mi nedá takú lásku akú vedel dať on...

Beautiful Memories♥

www.ajtymozespomoct.blog.cz
www.ajtymozespomoct.blog.cz
www.ajtymozespomoct.blog.cz
www.ajtymozespomoct.blog.cz
Ako sme sa spolu prechádzali a behali po lesoch.♥
Ako sme prežili veľa krásnych spomienok na chate.♥
Ako sme ho vláčili kade tade zo sebou... vždy keď som bola vonku či už v parku alebo som išla do obchodu vzala som ho so sebou (stálo to za to-vždy ma odmenil úsmevom, radosťou a zavrtením chvostíka na veľmi populárne slová "ideme von?").♥
Ako miloval vodu, hrabanie v zemi a naháňanie myší, mačiek, vtákov a všetkého živého.♥
Ako skákal vždycky ako taká malá srnka len ušká mu vyskakovali.♥
Ako krásne štekal a hlavne zavíjal.♥
Ako s nami sedával pri jedle za stolom.♥
Ako ma nikdy neposlúchal a mal ma úplne v paži.♥
Ako vždy na Vianoce rozbaloval darčeky.♥
Ako sa vedel krásne usmievať a nahodiť taký zlatý nepochopený kukuč.♥
Ako sme spolu pozerali z balkóna.♥
Ako sme sa spolu fotili.♥
Ako sa vždy vedel tváriť ako najväčšie neviniatko.♥
Ako sme sa spolu rozprávali.♥
Ako sa válal na brušku a túžil aby ho niekto pohladkal.♥
Ako sa naháňal, válal v snehu, ňuchal...♥
Ako vylihoval, spinkal, hral sa proste všetko...♥


Ako vedel vždy zlepšiť náladu keď som to potrebovala...
Nikdy sa na nič nesťažoval a nebol krutý ako ľudia...
Jediné čo dokázal bolo to najkrajšie-MILOVAŤ